21.07.2009 - Music and me...
bola úžasná, Patti, energia, tóny, výber, človek sa ponorí a odpustí bez rozmýšľania aj nejaký ten spev pod tónom. Bol to tranz, alebo len veľmi silné umenie? alebo tam nie je rozdiel?
"some strange music draws me in
makes me come on like some heroin(e)" a pre nechápavých Tu
25.05.2009 - Music and me...
Možno je to hanba, byť rodený trenčan a v živote nebyť na festivale Pohoda (najväčší hudobný festival na Slovensku). Nikdy som však nepociťoval chuť na festivaly a ani setlist ma nelákal. Tento rok sa to všetko zmenilo. No a ako správny fanúšik organizovania a štatistík som si aj spravil to-do list, že čo si to vlastne tento rok na tej Pohode pozriem. Piatok 16.00 – 17.00 Razorlight 17.00 – 18.00 N.O.H.A. 17.30 – 18.30 Fuiya & Miyagi 20.00 – 21.00 Patti Smith 21.00 – 22.00 The Blind Boys of Alabama 22.00 – 23.00 Andrej Šeban 23.00 – 24.00 Nills Peter Molvær / Ojos De Brujo 00.30 – 01.30 Oi Va Voi 01.00 – 02.00 Kraak & Smaak
24.10.2008 - Život, ryby a všetko... Bliží sa hmlistá budúcnosť z námestia, končí sa večer náhodou krátky, zvodidlá nádeje strhnú ma z priecestia, sponzorom polnoci je dopad hladký
slané chute aút valiacich sa do práce, na okraji sĺz mi tečie ráno, dúfam, že v obálke zelenej od kvetu, bude stáť len jedno slovo: áno revízor klope, prečo vraj nesnívam, s úsmevom na perách nič nemám spoločné, sladko sa prikrývam do tajov konečne, oknom do zázračna pozerám, raz bude skutočné...
30.08.2008 - Music and me...
aby som napísal, že sa nezmôžem nič napísať. Nie, že by neboli nápady, ale je nechuť (lenivosť?), vďaka ktorej radšej robím iné veci. Napríklad za posledné dva týždňe som objavil vyše 20 úplne super hudobných albumov a to prosím pekne väčšinou náhodne a od interpretov, ktorých som predtým nepoznal. Známe či menej známe mená sú ľudia ako Guts, Emiliana Torrini, Martina Topley-Bird, The Red Paintings, Red Sparowes, Efterklang, Mark Griskey, Hooverphonic, alebo taká perlička v podobe etnických Korzických chorálov. :)
10.08.2008 - Život, ryby a všetko... Pôvodne som chcel tento príspevok napísať už pred pár dňami, ale bloguje ako naschvál bolo off, tak som sa mierne naštval a až teraz si našiel čas. Nuž čo nové? V prvom rade hlavná výhovorka v tom, prečo som tak dlho nepísala bola dvojtýždňová dovolenka s famíliou v Taliansku. Veď to poznáte, jedna z tých tichých, ničím výnimočných prímorských lokalít (v tomto prípade Bibione) plná nemeckých dôchodcov, maďarských rodín s malými deťmi a výbornej zmrliny. Všetky body sa zhodovali, ľudí v mojom veku minimum a holt kto ma pozná, tak vie, že nie som ten typ osoby, ktorá by sa dokázala dva týždne čľapkať v mori a rožniť na slnku. A tak po počiatočnej eufórií "hurá more" prišla pomalá pasivita (hlavne po preskúmaní mesta, v ktorom okrem klasických pascí na turistov v podobe gýčových obchodov plných nevkusných rekvizít nekorešpondujúcich s talianskou históriou alebo prírodou, nič nebolo.).
Priznám sa, že malou svetlou výnimkou bola návšteva (skutočne peknej) neďalekej ZOO (no jo chundelatých chocholoušov som mal vždycky rád :) ). Našťastie aspoň to more bolo fajn, aj keď po čase nuda a človek sa medzi tými ubermenschami cítil ako totálne zablúdená duša. Nebola by to ale poriadna dovolenka, keby som neobohatil svoju zbierku hudobných nástrojov o nejakú tu novinku, tentokrát o skôr reprezentantívne cca 35 cm vysoké západoafrické Djembe (hovoril som, že suveníry tu vôbec nekorošpendujú s geografickým rozpoložením). Snáď sa mi podarí naučíť sa do neho obstojne tĺcť. Taktiež som prečítal dve knihy počas dovolenky (ešte že som si ich bral) ale tie boli tak príjemné, že si časom zaslúžia samostatný článok. Signing off.
26.06.2008 - Život, ryby a všetko... Povodne som chcel dat nadpis v nejakom slovazmysle "when dreams come true" alebo cosi podobne, ale nakoniec som zauvazoval, ze sa mi vlastne ziadne sny nesplnil. To co som chcel oznamit, ci uz ako osobnu satisfakciu, alebo sa pochvalit, alebo jednoducho po tak nepekne dlhej dobe napisat cosi na blog, nebolo sice mojim snom, ale aj tak je to fajn. Takze, uspesne som porobil vsetky skusky tohto rocniku, nenormalne som nadseny. Nie ze by som mal nutkanie skakat po plafone, ci sa ozierat do nemoty, ale sam este stale tak trochu nemozem uverit, ze som hlavne zmakol ustavne pravo, co bola moja posledna a veru najtazsia skuska. Stastie sa na mna usmialo (asi prvy a posledny raz) a ja som si na skuske vytiahol temu, ktoru som vedel najlepsie zo vsetkych tem, z ktorych som pravdupovediac niektore viac nez nevedel. Keby to niekoho fakt strasne zaujimalo, tak ta tema bola Ustavno-pravny vyvoj Ceskoslovenska od roku 1918 do roku 1989 a druha otazna bola velmi jednoducha – Statne obcianstvo.
Tym padom si konecne vydychnem pretoze, ako som pocas poslednych dvoch mesiacov zistoval (ano tak dlho sa tahali moje skusky a seminarky, predsalen 11 predmetov, je 11 predmetov), bolo skuskove tohto semestra zatial najvycerpavajuce. No a naco sa mozem do buducna tesit? Dufam, ze na nieco urcite :)
9.06.2008 - games A predsa si nemozem pomoct. :) Opat to cloveka chyti tak ako pred rokmi, zmeny minimalne, princip rovnaky, zabava rovnaka (?). Mozete ma kludne povazovat za divneho, zaostaleho, uchylneho alebo co ja viem co este, aj tak sa mi toto predpotopne RPGcko v 10. vydani paci.w :)
La lala lalalalaaa lalala lalalaaaa (Monkey Island 3)
3.06.2008 - games Ak sa momentalne zdrzujete v Cechach a na Slovensku, mimo nejakeho toho pohoria ako napriklad Tatry, citite to horko. Dnes relativne prijemne, pocas inych dni az spalujuce. Ja si nestazujem (teda az na tie krizove predpoludnajsie pesie pochody cez celu Trnavu). Konecne tu mame leto, tak ako sa patri, netreba sa bat toho, ze v kotolni sa zase vyseru na nocne kurenie a dlhe nohavice bolo konecne mozne vymenit bezpecne za kratase. No a do pohody nam uz len chyba ukoncit skuskove obdobie a hodit si obcas trochu zmrzliny oblubenej prichute. Co ale ak sa chcem odreagovat pri nejakej tej kvalitnej hre v takomto pocasi? Kolko moznych kandidatov sadne tak ako LucasArtsovska klasika Monkey Island 3 odohravajuca sa uprostred rozpaleneho karibiku?
Pribeh hry navazuje tam, kde skoncil druhy diel, takze netreba zbytocne spoilovat dej, snad len poviem, ze sa hraci v tretom pokracovani dozvedia odpovede na nezodpovedane (a nepolozene) otazky z dielov minulych. Z celkoveho dojmu vyplyva, ze hra mala uzatvorit piratske dobrodruzstva Guybrusha Threepwooda a so stvrtym dielom sa rozhodne nepocitalo. Kto seriu pozna, aj ked tento diel nehral, tak vie, ze opat sa jedna o Guybrushov boj so zakernym nemrtvym piratom LeChuckom o lasku krasnej piratskej guvernerky Elaine Marley (ze by sme odhalili hlavny zdroj inspiracie serie pirati karibiku?). Pochopitelne sa cela hra opat nesie v humornom duchu a to napriek tomu, ze hlavna premisa tohto pribehu spociva v tom, ze Guybrush na Elaine nechtiac uvalil kliatbu, ktora ju premenila na zlatu sochu a jeho ulohou je teda tuto kliatbu zlomit. Stretneme samozrejme aj niekolko starych znamych postav ako aj mnozstvo novych, z pomedzi ktorych, by som rad vyzdvihol hovoriacu lebku Murraya (ten by velmi rad strasil ludi) alebo krasnu parodiu na prevoznika medzi dvoma ostrovmi, ktory ako keby z oka vypadol bajnemu greckemu prevoznikovi na rieke Styx, az na par detailov ako oranzova reflexna zachranna vesta na temnom ruchu, alebo znechutenie samotnym remeslom prevoznika. Hra nam ukazuje, ze aj napriek absencii Rona Gilberta, duchovneho otca serie, stale srsi originalnym humorom a sviezostou jej znamou. Rozosmiala ma napriklad moznost v menu hry na zapnute megasuper 3D grafiky. Ked na tuto moznost kliknete objavi sa napis zhruba vo vyzname "sorry len sme si robili srandu", druhy klik "vazne nic take ako 3D akceleracia v tejto hre nie je" treti klik "klikaj si kolko chces aj tak sa nic nestane". Podobne zabavny okamih sa da zazit pri scene, v ktorej Guybrush skonzumuje napoj, pomocou ktoreho chce fingovat smrt. Odpadne a dialog barmana s hrobarom sa nesie v tone "To bola hlavna postava, takze toto je teda koniec hry? hmm nevedel som ze v hrach od LucasArts mozu hlavne postavy umriet" "Tak vies, LucasArts skusaju stale nove postupy, nemozno sa tomu cudovat" Nasledne je Guybrush pochovany v hrobke, objavi sa napis The End a zacnu pomaly rolovat titulky, pricom z jeho rakvy sa ozyva buchanie a vykriky "hej nie som mrtvy". Takychto v praxi genialnych (pri takomto textovom opise to nema stavu) vtipov sa dockame v priebehu hry este niekolko a s tymto suvisiaci napis score 0 out of 800 velmi okato paroduje konkurencne adventury od firmy Sierra, ktora si takpovediac vybudovala znacku na tom, ze v ich dobrodruzstvach narozdiel od LucasArts mohol hrac umriet naozaj velkym mnozstvom smrti.
Priznam sa, ze povodne ma od hry odradzala kreslena komixova grafika, ktora nahradila stary ScummV engine pouzivany aj v inych LA hrach. Ked si ale clovek zvykne, ze Guybrush vypada dost ako ludska zubna kefka (Toothbrush Threepwood??) a aj ine postavy su dost proporcionalne odvazne nakreslene, je odmeneny skvelym zazitkom a malebnost grafiky je vidiet najma na spracovani lokacii.
Navrat oslavuju aj sermiarske suboje z prveho dielu, kde ide viacej o suboj slov nez mecov. Tieto boje sa tentokrat odohravaju v arkadovom style na mori (je tu ista podobnost s Pirates Sida Meiera). Inak sa hra napriek ovela vacsim postavam nez sme zvyknuty z predoslych dielov nesie v tradicnom point 'n click style, az na fakt, ze nemame panel s prikazmi typu give, talk, use, ale po kliknuti a podrzani laveho tlacitka mysi sa objavi ponuka v podobe ikoniek ruky (ta suhrne obsahuje prikazy ako use, pick up, give atd) lebky (examine) a hlavy papagaja (talk, eat), cim sa nam hra modernizuje a aj mierne zjednodusuje.
Celkovy dojem je velmi pozitivny, dnes sa jedna uz o hernu klasiku (hra je z roku 1997). Jedinymi moznymi trnami hry su obcas sialene kombinacie predmetov na postup v hre a tak trochu pocet postav, ktory sa mi zda mensi oproti predoslym dielom, za co mozno moze aj skutocnost, ze tento Monkey Island je plne nadabovany.
27.05.2008 - Music and me... Praha. 2008. Ja. Nick Cave. Koncert. Uzasny zazitok. Takto telegraficky by stacilo popisat koncert Nick Cave & The Bad Seeds na ktorom som sa poslednu sobotu v Prahe zucastnil. Islo naozaj o prvotriedne vystupenie plne energie, zabavy a predovsetkym hudby. O to prijemnejsie bolo, ze to bolo "len" 5 hodin cesty a vdaka kamaratovi Jakubovi (ktoremu tymto este raz dakujem) som mohol aj v Prahe prespat a nemusel som sa tak ponahlat naspat domov do cirkusu s nazvom Skuskove Obdobie. Nick bol samozrejme ako som spominal super, zahral vacsinu mojich oblubenych klasik a ja tak otvorene priznavam, ze som isiel na koncert radsej kvoli nim nez novemu albumu, ktory sice ma nepopieratelne kvality {napriek tomu, ze nepatri k tym uplne najlepsim), ale na druhej strane mi (este?) neprirastol tak k srdcu, ako to dokazali ine starsie kusy. Kludne by som sa rozpisal aj viac, ale naco opakovat dvakrat to iste ked uz som to raz napisal SEM
